V našej štvrti máme tmu. Nesvieti pouličné osvetlenie. Hneď, keď to začalo, volali sme na dispečing. Upokojili nás: “My o tom vieme.” Ale nesvietilo ani ďalšiu noc. A ani tú nasledujúcu. A i teraz, keď začína štvrtá, stále je tma. Udržiavať chod mesta, či celého štátu, to vyžaduje mnoho skúsených ľudí pre najrozličnejšie sféry života týchto spoločenstiev. Ale táto skúsenosť neprináša hlasy. A tak sa ku kormidlu derú rozliční aktivisti, často úplní šarlatáni, ktorí síce o bežnej prevádzke nevedia nič, ale sľubujú, že sa porátajú so všetkým, čo sa nám nepáčilo doteraz. A darí sa im, lebo vždy je toho dosť, na čo je možné frflať. Keď sa však títo dostanú k moci, tak sa nám potom postupne začne to, čo sme už považovali v našom živote za samozrejmé, rozkladať. U nás sa zatiaľ nesvieti. Myslím si, že veci začnú zasa fungovať až vtedy, keď tých sebavedomých novátorov, čo chcú všetko robiť inak, budeme vo voľbách schopní nahradiť zasa skromnejšími údržbármi, ktorí síce neohúria, ale aspoň budú vedieť, kde sú poistky.