I keby vláda vyšla v ústrety všetkým, čo chcú viac peňazí, možno ich to na mesiac dva trochu upokojí, ale potom si zrazu všimnú, že za ten zvýšený príjem si po krátkom čase viac nekúpia. To, čo potrebuje spoločnosť v dvojnásobnej kríze, nie je zvyšovanie príjmov. Prvé, o čo by nám malo ísť, je zastaviť roztáčajúcu sa špirálu inflácie. V záujme všetkých nás. I v záujme učiteľov, lekárov, robotníkov, mladých rodín, dôchodcov, a napokon aj štátu. Mesiace zastavenej ekonomiky počas COVIDU a teraz vojna, ktorú rozpútal Putin, to všetko viedlo a vedie k obrovským výdajom, ktoré nemajú ako byť kryté prácou. Demagógovia všetkých krajín chcú na tom vždy zarobiť a ženú ľudí do protestov za požiadavky, ktoré uškodia napokon práve tým ľuďom. Inflácia, ktorá sa vymkne kontrole, vedie so železnou nevyhnutnosťou k úplnej deštrukcii ekonomicko-sociálnej situácie celej spoločnosti. A dláždi cestu k neslobode. Keď to hrozí, štát musí robiť múdru a odvážnu politiku. Nejde to asi bez regulácie tam, kde je to nevyhnutné, ale základnou cnosťou v boji proti inflácii je skromnosť. Veľkí vodcovia národov vo vojnách a iných katastrofách vedú svoj ľud ku skromnosti otvorene a priamo. Spomeňme si na prvý prejav Churchilla v Dolnej snemovni, keď sa v smrteľnom ohrození svojej vlasti ujal vlády. Krv, slzy a pot, sľuboval svojim spoluobčanom 13.5.1940. Teda žiadne balíčky pomoci, aby si kupoval priazeň svojich voličov. Ponúkal drsnú pravdu, ktorá ale lieči. Ak nenájdeme odvahu k väčšej skromnosti, aby sme dostali infláciu pod kontrolu, tak nás k nej napokon prinúti samotná inflácia. Len oveľa drastickejšie.