Za Ivanom Čarnogurským

S Ivanom Čarnogurským sme si pred pár mesiacmi pri akomsi letmom, náhodnom stretnutí povedali, že sa musíme stretnúť a poriadne porozprávať. Bohužiaľ k tomu stretnutiu už na tomto svete nedôjde. Je mi to veľmi ľúto. Ivan bol od revolúcie tak trochu v tieni svojho politicky výraznejšieho brata. A teraz azda aj vo vleku povesti bratových podivuhodných postojov k ruskej vojne, ku komunistom a i k fašistom. Lenže kto sme Ivana poznali vieme, že on bol celkom iný. Bol človekom veľkého srdca, mal zdravý rozum a dobre rozumel tomu, kam ako Slovensko, i kresťanská demokracia, patríme. A navyše, bol to praktický človek. Je škoda, že jeho priamy úsudok a zdanlivo nevyčerpateľná energia nás už nebudú povzbudzovať. Nech je mu slovenská zem ľahká a Pán Boh milostivý!