Je zarážajúce, že za týždeň odkedy Putinova administratíva túto vojnu rozpútala, neustále mení dôvody, prečo to vlastne urobili. Akoby nechceli povedať skutočný dôvod. Myslím si, že ten naznačil patriarcha ruskej pravoslávnej cirkvi vo svojom nedeľnom príhovore. V ňom podľa agentúry Kathpress povedal: “Bože chráň, aby v súčasnej politickej situácii na našej bratskej Ukrajine nenadobudli prevahu zlé sily, ktoré vždy bojovali proti jednote Rusi a ruskej cirkvi.” Nazdávam sa, že toto videnie sveta všadeprítomných temných síl stojí i za rozhodovaním ruského prezidenta. To nie je duševná choroba, ani izolovanosť, ale fanatizmus. Liberálny svet Západu mu vykráda svätý kruh jeho veriacich. Nie silou, ale preto, lebo je pre nich príťažlivý. I u nás máme ľudí tohto mentálneho zamerania. Na rozdiel od Usama bin Ladina však Putin toto nemôže povedať otvorene. Lebo bojovníci, ochotní obetovať svoje životy za jednotu svätej Rusi i tam, kde si slobodne zvolili inú cestu, by sa už ani z ruskej spoločnosti asi veľmi nehlásili. Preto si vymýšľa nejestvujúce dôvody, avšak za nimi neustále, hoci celkom nekonkrétne, zo všetkého temne obviňuje skazený Západ. Projektuje konfrontáciu, z ktorej budú mať radosť jedine v Pekingu. A je iba otázkou času, kedy sa po ukrajinskom prezidentovi hlavným terčom stane ten, kto je v podstate ešte nebezpečnejším ideologickým nepriateľom než liberalizmus Západu. Pápež František. Pretože ten ochraňuje myšlienku, že Božie zámery s človekom a i Ježišovo posolstvo ľuďom všetkých časov, majú celkom inú podobu a poslanie, ako to, čo hlásajú fanatici. Lebo ak niečo ohrozuje zámery fanatikov ešte viac ako je liberálna sloboda spoločnosti, je to sloboda ducha, o ktorej hovoril František aj u nás v Dóme.