Zamyslenie na Deň víťazstva nad fašizmom

Dnes oslavujeme výročie víťazstva civilizovaného sveta nad barbarstvom. Koniec európskej časti najkrvavejšej svetovej vojny. A je správne si to pripomínať. Ale azda ešte dôležitejšie je pripomínať si, prečo vôbec bola. Akým diabolským pokušeniam podľahli takí istí ľudia ako sme aj my a pomohli tak rozpútať celé to inferno. Ideológie založené na nenávisti, ktoré sa tvária, že nechcú nič iné, len spravodlivosť a oslobodenie ľudí, ktorým druhí iba ubližujú, začínajú spravidla ako okrajový a často dokonca aj ako zdanlivo ozdravný spoločenský jav. Ale drieme v nich vražedný potenciál. Vždy. I v dnešnom svete a i na Slovensku vidíme mužov, ktorí sa usilujú dostať k moci tak, že podnecujú nenávisť, závisť a frustráciu ľudu. Tak ako napokon civilizovaný svet musel sústrediť všetky svoje sily, aby skoncoval s nacistickým režimom, i dnes je potrebné koncentrovať sa na boj proti nenávistnej politike.

A ešte jedno poučenie nám zápas, ktorý nazývame Druhou svetovou vojnou poskytuje. Na začiatku úspešnému pohanskému, dobyvačnému nacistickému Nemecku dokázala vzdorovať iba Veľká Británia. Viac ako rok sama. Keď však nacisti napadli Sovietsky zväz, ktorý bol dovtedy ich spojencom a bol to takisto režim založený na nenávisti, britský premiér Winston Churchill ani na sekundu nezaváhal, a pragmaticky Stalina podporil. Len vďaka tomu a masívnej materiálnej podpore neskôr aj Spojených štátov, sa Rusi ubránili, a napokon sa vojna otočila. V zápase, v ktorom ide o všetko, je treba brániť princípy, ale niekedy je potrebný aj istý pragmatizmus. Inými slovami: múdrosť. “Keby Hitler vpadol do pekla, tak by som na adresu jeho panovníka prinajmenej utrúsil priaznivú poznámku v Dolnej snemovni,” povedal britský premiér v čase, keď ešte nemecké ozbrojené sily valcovali ruskú zem a jemu vtedy vyčítali, že sa postavil na stranu komunistického režimu. Bol to skutočný vojnový líder. Vďaka jeho oddanosti princípom, odvahe a napokon aj múdrosti, sa ešte i dnes tešíme z tohto dňa. Ale nestačí sa iba tešiť. Viete, milí priatelia, čo nám vždy hrozí, ak sa nedokážeme poučiť z histórie!