Zamyslenie po rannej ceste autom

Ráno som bol odviesť manželku do služby. Snažím sa dodržiavať predpisy, a tak som na štvorprúdovke, kde je predpísaná sedemdesiatka išiel sedemdesiatkou. Jediný. Všetci ma predbiehali. Jeden na mňa dokonca i zatrúbil. Potom som ich na červenej síce všetkých dobehol, ale asi z toho mali dobrý pocit. A nebol tam policajt. To sa potom nečudujem tej zhovievavosti mnohých ľudí, aj u nás, voči športovcovi, ktorý si myslel, že keď je jednička, tak môže švindľovať pri vstupe do štátu, ktorý je tak bezohľadný, že si dovolí vyžadovať dodržiavanie pravidiel aj od neho. Alebo voči veľmoci, ktorá si privlastní časť územia suverénneho štátu, pretože vraj historicky patrí jej. Radosť vládnuť takto zhovievavému ľudu. Pravda, pokiaľ tie predpisy v konkrétnom prípade nechránia práve mňa. A samozrejme, pokiaľ neprehráme voľby. Lebo tam, kde panuje takáto mentalita, víťaz môže všetko.