Súčasťou politickej strany, ktorá sa po roku 1989 sformovala do KDH som sa stal, a som i dnes preto, lebo jej základom bolo spontánne ľudové hnutie, čo túžilo po slobode. Po tom, aby každý mohol žiť podľa svojho presvedčenia. Boli to tisíce a tisíce statočných ľudí, ktorých mená väčšinou nie sú ani verejne známe. Ale práve títo ľudia svojimi neohrozenými postojmi v dobách prenasledovania a diskriminácie túto túžbu po slobode po dlhé desaťročia udržiavali pri živote. Žiadne iné, tak mohutné, a napriek rozličným názorom k mnohým prechodným témam dennej politiky, predsa vo svojom základnom presvedčení tak jednotné ľudové hnutie spontánne už na Slovensku nevzniklo. Preto by KDH nikdy na túto svoju pôvodnú túžbu nemalo zabudnúť. Rozliční ideológovia, ktorí by chceli kresťanskej demokracii podsúvať praktiky inkvizície, pripravenej iným v mene svojej idey ich slobodu uprieť, nemôžu byť našimi skutočnými politickými spojencami. Udusili by v tomto hnutí presne to, čo z neho urobilo skutočnú politickú, ale i mravnú silu. Myslím si, že ak si ten základ, teda túžbu po tom, aby každý mohol žiť podľa svojho presvedčenia udržíme, doba pre takéto hnutie znovu príde. A nebude to dlho trvať. Lebo marketingové strany na krátkodobé použitie z oboch strán súčasnej politickej barikády sa v ruvačkách o moc a o kontrolu nad bohatstvom našej vlasti budú naďalej diskreditovať. A oslabovať tým nielen seba, ale i našu domovinu. Slovensko bude veľmi potrebovať inakšiu, tretiu silu: trvácnu, pokojnú a demokratickú. Pôvodom naozaj ľudové, Kresťanskodemokratické hnutie takou môže byť. Ak vydrží. A ak bude na tom cieľavedome a usilovne pracovať.