Je známe, že nikde inde na svete nie sú kresťania tak systematicky, s využitím najmodernejšej techniky, a tak masovo prenasledovaní, ako v Číne. Preto som dosť premýšľal nad tým, prečo v takejto situácii pred troma rokmi Svätý stolec nielen rokoval, ale dokonca uzavrel s Čínskou ľudovou republikou tzv. Provizórnu dohodu. Pápež František vtedy povedal: “Je to riskantný dialóg. Ale dávam prednosť riziku pred istou pohromou v prípade, že sa dialóg viesť nebude.” Myslím si, že by svetu prospelo, keby sa týmito slovami inšpirovali i lídri najvyspelejších štátov planéty, ktorí dnes rokujú v anglickom Cornwalle na summite skupiny G7. Dialóg neznamená súhlas s tým, čo partner robí. A viesť dialóg takisto neznamená, že netreba budovať i vlastnú silu, ktorá slovám prepožičia aj rešpekt, ktorému budú rozumieť tak v Pekingu, ako aj v Kremli. Lenže robiť to presne opačne, je nielen nemúdre, ale pre svet nebezpečné. František nie je politik, ale som presvedčený, že pokiaľ ide o budúcnosť ľudstva, vidí oveľa ďalej, ako dnešní vodcovia najmocnejších národov. O tých našich ani nehovorím.