Dnes je sedemdesiate šieste výročie prijatia Schumanovej deklarácie. Je symbolom európskeho deja, ktorý postupne vyústil do Európskej únie. Ako rád vravieval náš prvý eurokomisár Ján Figeľ, jej formovanie sa stalo najväčšou geopolitickou udalosťou od dôb Westfalského mieru. Nedávno prijal pápež Lev XIV. poslancov Európskej ľudovej strany. Pripomenul im, že otcovia zakladatelia tohto európskeho projektu boli inšpirovaní svojou osobnou vierou a chápali kresťanské princípy ako spoločný a jednotiaci prvok, ktorý mal potenciál vzdorovať duchu pomsty a konfliktu, čo viedol k II. svetovej vojne.
Myslím si, že v tento Deň Európy by sme si mali dosť vážne znovu pripomínať, čo je ešte dnes spoločným a jednotiacim prvkom tohto projektu. Mnohí volajú po reforme rozhodovacích štruktúr Únie. U nás sa tešíme hlavne na eurofondy. Myslím si však, že skutočnú revitalizáciu Európsy môže priniesť iba obnova ideí a vízii, ktoré mala táto vzácna geopolitická štruktúra vo svojej kolíske. Iste, nie už v tých formuláciách Schumana, či Adenauera, ale novými, príhodnejšími slovami pre túto dobu. V 21. storočí musí aj Európa pokročiť dopredu. Ďalej do globalizovanej arény súčasného sveta. I pre ňu by tento jedinečný projekt mohol byť blahodárny. Ale, ak sa z neho vytratí to pôvodné, evanjeliové DNA, tak nám zasa nezostane nič, než len ten starý duch pomsty a konfliktu. Lebo ak zabudneme, prečo tento projekt vznikol, tak nemôže prežiť. A možno nielen ten náš európsky. Pápež iste vie, prečo to kresťanským demokratom teraz pripomína. Je to veľká výzva.