Pri každej správe o tragédiách v ukrajinských mestách a dedinách cítim nielen smútok a solidaritu, ale aj istú roztrpčenosť nad tým, že svet sa nechá vydierať a zastrašovať. Namiesto toho, aby to zastavil. Prostriedky na to má. Chýba odvaha a politická vôľa. A tak sa konflikt postupne mení na vojnu, ktorá bude trvať zrejme dlho. A nezavierajme oči pred tým, že v zatiaľ v nevojenskej podobe sa i rozrastá. O osudoch Ukrajiny, ale i budúceho svetového poriadku, sa už nebude rozhodovať len na ukrajinských bojiskách, ale vo významnej miere i vo volebných miestnostiach demokratických štátov sveta. A tam by sme ruských útočníkov hybridného konfliktu podceňovať nemali. Sú v tom majstri. Unesú voliči demokratických štátov záťaž, ktorú so sebou v prepojenom svete takýto konflikt nesie? Dokážu vlády demokratických krajín dostatočne vysvetliť svojmu ľudu, že to spôsobil ten, kto sa rozhodol pre násilie? Lebo v demokratickej spoločnosti sa vždy nájdu mocichtiví politici, ktorí budú chcieť na biede, čo spôsobil Putin, zarobiť pre seba. Toto je hlavná politická dilema budúcich mesiacov a asi aj rokov. Ak ju nezvládneme, zrúti sa svetový poriadok, založený na práve a vrátime sa k starému princípu, v ktorom hranice prekresľujú silní. A bude viac nevinných obetí. Obávam sa, že nielen na Ukrajine. Potrebujeme i u nás na Slovensku politickú silu, na ktorú sa budeme môcť naozaj spoľahnúť, že v tejto dráme má jasno. A že je to hlavná dráma súčasného sveta i Slovenska.