Režim, ktorý uvrhol svoje vlastné obyvateľstvo do čias potemkinovského nevoľníctva, čaká veľká prehra. Môže za cenu veľkých obetí rozbíjať ukrajinské mestá. Môže dokonca sústredením síl niektoré ich rozvaliny aj dobyť. Ale vojnu, ktorú rozpútal, nemôže vyhrať. A už vôbec nemá šancu v konfrontácii so slobodným svetom. Putin vidí v liberálnej demokracii predovšetkým jej bohatstvo a lásku k pohodlnosti. Podobne ako kedysi Hitler, očakáva, že keď na liberálov zatlačí silou, tak pustia do gatí. Lenže to je práve ten ich zásadný omyl. Lebo praví liberáli, to nie sú dekadentné výstrelky slobodného režimu. To sú predovšetkým muži a ženy, ktorí si vážia slobodu. A sú za ňu ochotní aj prinášať obete. A ak treba, aj bojovať. Slobodná spoločnosť nechce vojnu. Celkom prirodzene sa jej usiluje najskôr vyhýbať. A to si diktátori mylne vysvetľujú ako jej slabosť. Ale ak slobodnej spoločnosti vojnu niekto vnúti, tak napokon vždy vygeneruje aj bojovníkov. Svojich Churchillov, Zelenských a mnohých ďalších. Sila slobodnej spoločnosti nie je v jej materiálnom bohatstve. Naopak, ona je bohatá len preto, lebo je slobodná. A v slobode sa rodí vynaliezavosť a tvorivosť. Diktátor sa spolieha na to, že to, čo sa v slobodnej spoločnosti vymyslí, jeho špióni aj tak ukradnú. Lenže, kým sa toho on zmocní a začne to využívať, my už vymyslíme dačo nové. Hľaďme do budúcnosti s odvahou a nádejou! Konfrontáciu, ktorú nevoľnícky Putinov režim vyvolal, nemôže vyhrať práve preto, lebo je nevoľnícky. Bojí sa slobody. Mimochodom práve zo strachu pred slobodou Putin túto vojnu, podľa mňa, aj vyvolal.