O pár dní sa predstavitelia strán postkomunistického bratstva rozcestujú k pamätníkom hrdinov Slovenského národného povstania. Každoročne tak nadväzujú na tradíciu ich niekdajšej materskej komunistickej strany, ktorá si chcela slávu Povstania neskôr, počas svojho totalitného panstva, celkom privlastniť. Pritom teraz sa tí istí ľudia, čo budú klásť vence niekdajším obrancom našej národnej cti, vyjadrujú voči tomu, čo sa deje v súčasnej Európe, celkom opačne. Kritizujú ukrajinského prezidenta za jeho bojovnú rétoriku, hoci robí práve to, čo má prezident v čase, keď čelí jeho ľud agresii, robiť. Nie tak, ako to robil diplomat v roku 1938 ani červený generál v roku 1968. Zelenskyj sa správa presne tak, ako svojho času vodcovia nášho národného povstania. Odmieta kapituláciu, odmieta nedôstojné dohody zo strachu pred presilou, ale bojuje. A vedie svoj národ prinajmenej k tomu, aby si i v budúcnosti dokázal vážiť sám seba. Toto bola mentálna výbava hrdinov SNP. Výbava, ktorej tí dnešní potomkovia komunistov nechcú rozumieť, lebo nezapadá do ich dnešných mocenských plánov. Svoju falošnú úctu voči najslávnejšej kapitole našich moderných dejín si preto môžu strčiť za klobúk!