Súhrnná správa z októbrovej biskupskej synody v Ríme je pozoruhodná jednak z hľadiska spôsobu, akým sa k nej dospelo, a aj svojou štruktúrou.
Františkova iniciatíva pred dvoma rokmi priniesla výzvu celému Božiemu ľudu, aby mohol každý povedať, čo ho trápi, a aj čo ho teší v Cirkvi. A čo si myslí, že by bolo dobre. V širokej rozprave po celom svete sa otvárali témy, ktoré boli aj po stáročia tabu, hľadali sme spoločne slová, ktorými by sme si lepšie rozumeli s touto dobou, a mohli tak do nej vnášať nádej, ktorú kedysi ľudstvu zanechal Ježiš Nazaretský. Námety, ktoré sa takto utvorili na základnej úrovní malých spoločenstiev (formálnych i neformálnych) sa potom postupne dostali do rozpravy na úrovni kontinentálnych zoskupení národných biskupských konferencií, a napokon až do Večného mesta.
Dvadsať tematických okruhov súhrnnej správy teda nevymysleli tam. Ony vzišli z celého toho úžasného procesu. Sú to témy, ktorými v tejto dobe žije katolícka cirkev. Účastníci októbrového synodálneho stretnutia v Ríme (nielen biskupi, ale aj kňazi, rehoľníci a laici) o týchto otázkach viedli poctivú rozpravu. Jej výsledky zhrnuli v správe tak, že v každom z tematických okruhov sa najprv konštatuje na čom v ňom medzi nimi panovala zhoda, v druhej časti každého z tých dvadsiatich okruhov zaznamenali otázky, ktoré je ešte potrebné premyslieť, a napokon v závere každého okruhu sú návrhy. Predovšetkým tie druhé dve štrukturálne časti každého z tematických okruhov (teda otázky na ďalšie uvažovanie a návrhy) sú teraz znovu inšpiráciou na rozmýšľanie pre celý Boží ľud. Aby potom o rok, zasa v Ríme, povedali čosi, čo nielen raz vzišlo zo základne, ale je s ňou v neustálom spojení.
Myslím si, že je to zaujímavý príklad pre obnovu a oživenie súdržnosti a schopnosti spoločne hľadať odpovede na pálčivé otázky i napriek odlišnostiam našich postojov, videnia a záujmov, a to nielen v náboženskej oblasti, ale vo všetkých dôležitých sférach života ľudstva.