Predseda vlády Róbert Fico sa veľmi mýli, ak si naozaj myslí, že je možné vymeniť vojenskú pomoc Západu za rokovanie. A že to je cesta k tomu, aby regionálny konflikt neprerástol do svetového. Je to presne naopak. Západ sa od začiatku ruskej vojny veľmi snaží, aby sa Ukrajina mohla účinne brániť, ale zároveň, aby do samotného boja nevstupovali ďalšie štáty. Aby takto zostal konflikt regionálnym.
Bol to skoro zázrak, že pred dvoma rokmi naši východní susedia dokázali odraziť útok agresora, oveľa mocnejšieho a bezohľadnejšieho. Vojna sa však odvtedy stala pozičnou a trvá dlho. Ukazuje sa, že Ukrajinci sú skvelí v taktike, dokážu rýchlo reagovať na meniacu sa vojenskú situáciu, ich rozhodovanie nie je tak ťažkopádne a centralizované, ale majú rádovo menej záloh i materiálnych zdrojov. Rusom to síce trvalo dlho, ale strategicky sa postupne dokázali adaptovať na novú politickú, ekonomickú i vojenskú situáciu. Majú zdroje, zázemie a sú schopní svoje straty nahrádzať. A v zálohe, samozrejme, na to nemôžeme nikdy zabudnúť, majú jadrové zbrane.
Preto i Západ sa musí tejto novej etape vojny vo svojej pomoci Ukrajincom prispôsobiť. Zostať nečinný, alebo dokonca, ako by sa to páčilo Ficovi, nepomáhať vojensky, by znamenalo prenechať jadrovej mocnosti, ktorá i podľa nášho premiéra nemá problém s nejakým medzinárodným právom, možnosť voľne sa rozhodovať, kto bude ďalší. Moldavsko? Litva? Možno nie hneď my, ale práve takýto prístup je cestou k rozširovaniu konfliktu. Je to bohužiaľ práve náš premiér, kto, asi aby sa zapáčil svojim voličom, sa zahráva s rizikom svetovej vojny.