„Zásada, že dôstojnosť človeka musí stáť nad všetkým, i nad štátnou mocou, sa vyvinula z povahy západného kresťanstva,“ napísal Konrád Adenauer, zakladateľ najvýraznejšej kresťansko-demokratickej politickej formácie po druhej svetovej vojne. Jej úlohou bolo vtedy vyviesť fyzicky i mravne rozdrúzgané Nemecko zo situácie, ktorú si my v tejto chvíli asi ani nevieme predstaviť. I predtým jestvovala v jeho domovine kresťanská demokracia. Ale na túto úlohu nestačila. Adenauer prišiel s programom obnovy jej politiky a tá viedla k obnove Nemecka. Programový základ tejto obnovy vyjadril vo vete, ktorú som citoval. A je aktuálny i pre programovú obnovu, ktorú potrebujeme my.
Aj my sme dosť podľahli onomu socialistickému bludu, že dôstojnosť posilníme tým, že budeme čoraz viac a viacerým rozdávať. V minuloročných voľbách si túto sľubotechnu, dáme dôchodcom, rodinám, školám, mladým ľuďom a kadekomu ďalšiemu, osvojili prakticky všetky strany. Všetky chceli prilákať voliča, i za cenu, že mu nepovedia, čo za to raz bude musieť platiť. Nejde iba o to, že na to nebude z čoho, a ak na dlh, tak ten sa samozrejme raz zaplatiť musí. Ešte vážnejšou je otázka, aký národ takto vychovávame? Národ s povahou žobráka, čo sa živí tým, že natŕča dlaň. Veď to nie je dôstojné. My sa musíme vrátiť k politike, ktorá podporuje pracovitých a podnikavých ľudí. K ochrane strednej vrstvy, aby mocnela a rozrastala sa. Nie sme charita, ale politická strana.
Ešte dôležitejšie oživenie, obnova nášho základného programového postoja, sa týka našej najhlbšej identity. Je očividné, že sme sa po vyše troch desaťročiach od nadobudnutia slobody u nás zasa príliš nadýchali východného vzduchu. Na Slovensku, ale nezavierajme si oči pred tým, že ani v KDH sme voči tomu nezostali imúnni. Akoby sme zabudli na to, akú politickú, ekonomickú, ale hlavne mravnú devastáciu spôsobilo ono obdobie, keď sa naše národy nedobrovoľne ocitli vo východnom bloku! Adenauer vo svojom zásadnom príhovore v roku 1946 hovoril o tom, že cestou dopredu je návrat k hodnotám a zmyslu spravodlivosti západného kresťanstva. Odmietol predstavy mosta medzi Východom a Západom, ktoré vtedy strašili povojnových nemeckých politikov, podobne ako teraz niektorých našich. Ich, ale aj naša kultúra, vyrástla zo západného kresťanstva. V ňom žili naši predkovia. To je duchovný priestor, v ktorom sme doma. V tom, čo je náš domov, nesmieme vajatať!
Ivan Šimko: Hovory o kresťanskej demokracii – 7. Programová obnova (youtube.com)