Teraz idem napísať niečo, čo sa mnohým mojim priateľom, s ktorými kritizujeme maniere predsedu Oľano, asi nebude páčiť. Ale dobrá politika nemá rada prvoplánové uvažovanie. Je samozrejme nad slnko jasné, že podľa toho, čo Igor Matovič predviedol od volieb, je ako partner v tak riskantnom a náročnom podniku, ako je vláda, neznesiteľný. Dnes asi mnohí chápu Bugára, že radšej spáchal politickú samovraždu, ako by šiel s Matovičom do vlády. Naozaj teda nie som obhajcom súčasného ministra financií. Ale musím sa zastať princípu, ktorý sa zhodou okolností teraz nazýva Matovič. Nie je možné žiadať koaličného partnera, aby odstrelil svojho predsedu, navyše človeka, ktorý osobne dotiahol svoju politickú firmu k víťazstvu, a pritom sa tváriť, že sa inak nič nezmení a koalícia zostane v takom zložení, ako bola. Keď KDH v roku 2005 vyhlásilo, že odíde z vlády, ak tam zostane Rusko, Dzurinda mal na výber, či bude vládnuť bez KDH, alebo bez Ruskovej strany Ano. Nielen bez Ruska. Odvolal Ruska a odišla celá strana. Tak to v demokracii funguje. Preto, keď teraz požaduje Sulík, aby odišiel Matovič, tak vlastne požaduje, aby sa ďalej vládlo bez Oľano. Aspoň kým platí, že Oľano sa rovná Matovič. Keby sme si teraz povedali, že tento princíp tvorby koalícií nebudeme rešpektovať, keby sme tak vlastne naznačili, že koaliční partneri majú právo požadovať hlavy predsedov partnerských strán, ak sa im znepáčia, tak by pravdepodobne už nikdy žiadna koalícia nevydržala. A pri volebnom systéme pomerného zastúpenia by to viedlo buď k permanentnej ústavnej kríze, alebo k faktickej likvidácii pluralitného politického systému. Je dobre myslieť na dôsledky dopredu, nie hasiť ich, až keď na nás dopadnú.