“Konajte s cieľom ukončiť konflikt!” povedal včera Svätý Otec františkánskym biblistom z Jeruzalema k výročiu založenia ich fakulty. A hovorí to často i v súvislosti s vojnou v Ukrajine a s konfliktami v iných častiach sveta. Je pravda, že občas sa nám zdá, akoby argentínsky pápež nie celkom rozumel politickej realite tejto časti našej zemegule a neraz si aj pomyslíme, že je tak trochu naivný. Veď ako sa dá zastaviť vojna? Ale zas, čo má hovoriť niekto, koho úlohou je odovzdávať Ježišovo posolstvo súčasnému pokoleniu, keď je s touto realitou konfrontovaný? A netýka sa to len konfliktov, v ktorých sa už strieľa. Tvorcovia pokoja, o ktorých hovoril pápežov Majster vo svojej reči na hore, sa nám akosi minuli. Nie nemyslím si, že tu niekedy bude idylka bez sporov. Ale už to, čo vidím v tejto dobe i na našom malom Slovensku, je akoby súčasťou toho, ako divoký je znovu náš svet. I pred tridsiatimi, dvadsiatimi rokmi sme sa v spoločnosti ruvali. Ale vždy tu boli aj takí, čo vedeli nachádzať aspoň dielčie dohody. A rokovalo sa. Dokonca i s protivníkmi. Lebo to je civilizovaný spôsob boja medzi rozličnými predstavami a záujmami. A keď sa rokuje, nájdu sa aj architekti dohody. Ak sa strieľa zo zákopov (alebo u nás zatiaľ z tlačoviek), tak po tejto profesii nie je dopyt. Myslím si, že František nie je naivný. Len aspoň nám kresťanom, pripomína, čo to znamená byť kresťanom. A vlastne aj nám ľuďom, čo to znamená byť človekom.