Vo svojom prvom verejnom vystúpení na Slovensku sa Svätý Otec ďalej pýta nielen nás, ale svoju rečnícku otázku kladie v európskom kontexte: “Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?” Či sme sa neuspokojili s tým, že sa usilujeme vytvoriť si akési “komfortné zóny”, v ktorých budeme mať svoj pokoj “bez negatívnych odoziev”? Toto nebola iba otcovská výčitka kňazom, čo majú ohlasovanie evanjelia v náplni práce. Je to výzva všetkým kresťanom. I nám, ktorí sa usilujeme premietnuť svoje presvedčenie i do nášho života v spoločnosti. Bez horlivosti a srdnatosti neurobíme nič veľké. Pamätníci ešte môžu svedčiť o tom nadšení a zápale, s ktorým sa formovalo Kresťanskodemokratické hnutie na prelome rokov 1989 a 1990. Kde sa to vytratilo? Ani dobrá politika sa nedá robiť len ako remeslo. Bez nadšenia, bez rizika, len ako politické kupčenie “ja tebe, ty mne”, a to tak voči iným politickým subjektom, ako aj voči voličom. Kým kresťanská demokracia na Slovensku znovu nenájde tú horlivosť a i prorocké svedectvo, o ktorom nám hovoril pápež František, tak za veľa stáť nebude.