Trochu ma znepokojuje, že keď čo len naznačím, že by slovenskej politike prospelo, aby bola menej ideologicky neznášanlivá, tak mi prakticky vždy napíšu viacerí mladí radikáli, že to už dnes neplatí. A spravidla mi hodia o hlavu skúsenosť s SDKÚ, vraj ako dopadla. Nuž veru práve vďaka ideovej spolupráce ľudí, čo vytvorili túto niekdajšiu pozoruhodnú politickú stranu, je dnes Slovensko súčasťou Európskej únie a NATO a vďaka nej sme sa civilizačne dostali od preskakovania vatier zvrchovanosti k normálnemu spôsobu života. Celý svoj život som sa venoval ideám. A mám svoje presvedčenie, ktoré si strážim a som naň aj hrdý. Ale viem, že svoje presvedčenie majú aj iní a často iné. A rešpektujem to. Viem však, že ak chceme žiť v mieri, musíme sa naučiť viac. Musíme sa v tejto rôznosti stále učiť spolupracovať. Ak si čo len pripustíme myšlienôčku, že raz, ak sa nám podarí získať väčšinu, tak ostatným vnútime to, čo považujeme za dobré my, i napriek tomu, že oni to vidia inak, tak si zarábame na budúcu vojnu. V skutočnosti samozrejme vojny vedú väčšinou pragmatici, čo si od toho sľubujú upevnenie svojej moci. Ale zdôvodňujú to vždy vernosťou ideológii. A slúžia im výsadky neskúsených, často mladých, ideologicky vyhranených, úprimných fanatikov. A celé aramády starších, skúsených, servilných prevracačov kabátov, čo sa tak len tvária. Lebo si od toho sľubujú nejaký malý prospech. Milí mladí priatelia, nestanete sa hrdinami, ak sa budete ideologicky radikalizovať. Skutočnú politickú odvahu vyžaduje spolupráca na poli politických ideí. Pri nej to budete schytávať z viacerých strán. Je to však jediná cesta, ktorá vnáša do tohto rozbúreného sveta pokoj. A stojí za to, predovšetkým pre vašu budúcnosť.