Po tom, ako KDH vypadlo z parlamentnej politiky sa zdá, že najdôležitejšou úlohou kresťanských demokratov je vrátiť svoje hnutie znovu tam, kde sa kujú politické osudy štátu – do Národnej rady Slovenskej republiky. Áno, to je nepochybne potrebné. Ale ak by takýto návrat bol iba vrátením sa nie príliš významnej politickej strany, ktorá iba zlepšila svoju mediálnu prezentáciu, avšak v zásade neaktualizovala svoju politiku, bolo by to málo. Vždy sme chceli a i teraz by sme mali chcieť oveľa viac. Je potrebné cieľavedome previesť kresťanskú demokraciu cez obdobie, ktoré jej nie je žičlivé, obnoviť ju, ale pritom zachovať jej identitu, ustrážiť jej vnútorný obsah a udržať i spoločenstvo ľudí, čo ju tvoria. A to všetko je nutné vykonať tak, aby vtedy až ľuďom svitne ako veľmi potrebujú politiku založenú na skutočných hodnotách, tu ešte kresťanská demokracia bola. A znovu v dobrej kondícii. Toto, nič menšie, je dnes úlohou všetkých kresťanských demokratov, ale osobitne je to poslaním nového vedenia KDH, ktorého predseda bol do svojej funkcie zvolený pred stovkou dní. Ako vykročil?
Začnem tým, čo oceňujem: Hlina sa ujal svojej novej povinnosti ozaj energicky a činorodo. Predovšetkým na sociálnych sieťach sledujem jeho aktivity, takmer každý deň čosi povie, čas od času urobí alebo zorganizuje nejakú akciu, ktorá vzbudí pozornosť. Médiá sú k nemu zatiaľ veľmi priateľské a to je určite veľká devíza. Už pred voľbou na júnovom sneme som mnohým delegátom hovoril, že KDH v tomto čase potrebuje naozaj bojovného predsedu a ukazuje sa, že takého vskutku teraz má.
Menej jasné však je, kam táto činorodosť vlastne smeruje. Samozrejme upozorňuje voličov, že tu sme. Keby boli voľby zajtra, vo volebnej kampani treba práve toto. Ale v dlhšom časovom horizonte by pozornejší volič nemal nadobudnúť dojem, že táto aktivita je iba improvizáciou v diskusii prevládajúcej verejnej mienky. Voličovi by práve z našej činnosti malo byť jasné, čo chceme na Slovensku zachovať a čo a ako chceme zmeniť. To z mediálne pútavého gesta spravidla neprečíta. Je to dôležité, lebo strana, ktorá prevažne improvizuje, čo ako vtipne a expresívne, ale nemá čitateľnú líniu, sa v očiach voličov nemôže stať štátotvornou stranou. Samozrejme to neznamená, že sa nemôže dostať do parlamentu. Voliči občas majú zmysel pre humor, inokedy zo vzdoru, alebo aj z rozličných iných pohnútok dakedy zvolia do svätyne moci i celkom absurdné partie. Spravidla raz. Keď sa potom ukáže, že nie sú spôsobilé nič vykonať, tak im už potom ale hlasy nedajú. Kresťanská demokracia by sa do tejto kategórie nemala zaraďovať. Býva spravidla stranou programu, založeného na hodnotách, a to je jej najmocnejším fundamentom. Ide hlavne o to, aby práve v tejto svojej orientácii na hodnoty a na svoj program neprestala byť dôveryhodná. Čiastočne preto KDH dopadlo v minulých voľbách tak, ako dopadlo.
Sto dní je krátka doba na nejaké zásadné zmeny vo vzťahoch vo vnútri veľkých spoločenstiev, akým je aj spoločenstvo kresťanských demokratov. Ale i počas tohto obdobia sa predsa len už čosi stačilo udiať. V politickom prostredí je veľmi potrebné rozpoznávať, kedy je doba zápasov a kedy je lepšie vytvárať spojenectvá. Pred volebným snemom sa utvorili fronty, a je to prirodzené, bez nich by nebolo z čoho vyberať. Po sneme by však bolo užitočnejšie, keby sa hrany zápasov obrúsili a bývalí súperi hľadali cestu k spojenectvu. To sa ale nedá bez istej veľkorysosti víťazov. Vylúčenie jedného z kandidátov na predsedu Miroslava Kráľa z KDH, navyše v akomsi podivuhodnom utajení, a bez toho, že by to pred členskou základňou nové vedenie nejako zdôvodnilo, nie je krokom k silnejšiemu a jednotnejšiemu spoločenstvu slobodných ľudí.
Uvedomujem si, že Alojz Hlina prišiel do KDH zvonka a je prirodzené, že sa ešte v prostredí kresťanských demokratov nemôže cítiť celkom doma. Navrhovaná manažérska reforma stanov KDH mu však v tom nijako nepomôže. Naopak, ak by bola schválená, vnesie do tohto prostredia mechanizmy, ktoré všetkým (i jemu) napokon uškodia. Navrhované zmeny, ktoré vyplývajú z ideového zámeru, čo vedenie predložilo členom, udusia akúkoľvek slobodnú iniciatívnu činnosť členskej základne a vytvoria model servilnej straníckej družiny okolo manažéra firmy. Je pravda, že na Slovensku pôsobí viacero takýchto politických strán – firiem. A taktiež je pravda, že z krátkodobého hľadiska sa činnosť takýchto politických firiem môže zdať efektívnou. Ale kresťanská demokracia je oveľa viac ako obchodná spoločnosť. KDH je vyše štvrť storočia i kultúrnym a spoločenským organizmom, ktorý vytvorili ľudia, čo si nenechali vziať svoju slobodu ani v časoch, keď ich za to naozaj prenasledovali. Delegáti mimoriadneho snemu, ktorí budú o tejto manažérskej reforme stanov budúcu sobotu rozhodovať, majú v rukách rozhodovanie o tom, či bude prostredie KDH schopné uniesť slobodu, a i rôzne názory a záujmy, zjednotené spoločným poslaním a víziou, alebo sa stane politickou firmou, kde bude prakticky o všetkom rozhodovať jej šéf.
Prvých sto dní nového predsedu KDH už naznačilo jeho silné stránky i jeho limity. Každý človek má jedny i druhé. Múdry a veľkorysý muž nebude pred nimi zavierať oči. Je mi jasné, že Hlina už nemôže zobrať späť návrh na zmenu stanov, ale ak neprejdú, tak sa nič nestane. Voliči si to ani nevšimnú, lebo ich to nezaujíma, a pozoruhodné spoločenstvo kresťanských demokratov bude vo svojej púti modernými slovenskými dejinami pokračovať ďalej, obohatené o skúsenosť nevydareného ale nebezpečného a i veľmi nekonzervatívneho pokusu zasiahnuť do pravidiel jeho života.
Bolo by dobre sa potom sústrediť na tri veci: na program, na budovanie spoločnej sily a na vytrvalosť.
Program by mal byť našou víziou toho, čo chceme. Je pravda, že na papieri program máme. Ibaže treba ho dostať z papiera do slov a činov tak, aby z nich bola jasná línia, a aby bolo i voličom zrozumiteľné, čo sú naše priority. Čo naozaj urobíme, keď nám dajú svoje hlasy. Na to je potrebné vynakladať veľkú a cieľavedomú politickú prácu.
Budovanie spoločnej sily vyžaduje vytváranie jednoty v spoločnom poslaní a programe, a to medzi mnohými ľuďmi, ktorí sú kresťanskými demokratmi, ale majú v mnohom rozličné predstavy a i rozličné záujmy. Budovanie takejto jednoty nie je možné bez veľkého politického majstrovstva a veľkorysosti. Ak chceme byť znovu silní, už nesmieme z nášho prostredia stratiť ani človeka!
A napokon, nestrácajme výdrž! Vytrvalosť je mimoriadne významnou politickou cnosťou. Dynamizmus spoločenského života prináša kadečo, raz je v móde to a inokedy zasa čosi úplne iné. Ak ale chceme našu vlasť naozaj viesť a meniť k obrazu našej vízie, tak musíme byť vytrvalí a nevzdávať sa toho, čomu veríme, že je dobré, a to ani v čase, keď to nie je v móde. Kresťanská demokracia v tom predsa má už veľké skúsenosti. Vo svete, ale i u nás na Slovensku. Nestrácajme výdrž a vieru, náš čas zasa príde!