František to zdôrazňuje pri každej príležitosti a všade. Dialóg, schopnosť rozprávať sa s každým je pre jednotu spoločenstva nevyhnutne potrebná, “najmä vtedy, keď máme za sebou bolestné dejiny, ktoré zanechali jazvy. Spomienky na zranenia môžu nechať skĺznuť k zatrpknutosti, nedôvere, ba aj opovrhnutiu; a podnecujú nás, aby sme sa oddeľovali ohradami od tých, ktorí sú iní ako my.” Ako dôverne takéto jazvy ale i bariéry môžeme vidieť i dnes u nás na Slovensku! Pápežove slová tu preto neodzneli iba ako teoretická úvaha. Citoval slovenské príslovie “kto do teba kameňom, ty doňho chlebom” a zdôraznil, že presne toto je evanjeliová inšpirácia. Iba tak sa, nielen podľa Františkových slov, ale priamo na základe Ježišovej výzvy, dá prerušiť začarovaný a ničivý kruh násilia. Zlo možno premáhať len dobrom. A to bez schopnosti rozprávať sa s každým, bez dialógu, nejde. Túto schopnosť očakáva spoločnosť od Cirkvi a v politike nepochybne od kresťanských demokratov.