Zaregistroval som, že v sobotňajších voľbách sa na viacerých miestach stalo, že voliči zvolili primátora, starostu alebo župana z jednej strany politického spektra, ale do zastupiteľstva mu navolili väčšinu z tých, čo patrili k jeho protivníkom. Ako sa týmto výkonným samosprávnym funkcionárom bude vôbec dať niečo robiť? Demokratická odpoveď je jednoduchá: budú sa musieť dohodnúť. Túto, dosť zabudnutú cnosť, potrebuje dnešné Slovensko i svet.
Múdri učenci, ktorí zhruba pred tristo rokmi kládli základy modernej demokracie, prichádzali s myšlienkami o deľbe moci. Počítali s tým, že to môže fungovať len vtedy, ak sa budú jednotlivé zložky moci nielen strážiť, ale aj spolupracovať. Bez minimálnej ochoty dohodnúť sa, to totiž dlhodobo fungovať nemôže a systém sa nevyhnutne zvrhne do nejakej podoby absolutizmu. Nie raz sa to za tie storočia stalo. Aj naša ústava má viacero vážnych ustanovení, ktoré počítajú s tým, že ústavné orgány predsa nebudú chcieť, aby sa štát „zasekol“. Ak pri sa pri nejakom ústavnom úkone vyžaduje súčinnosť dvoch, alebo viacerých orgánov, demokratická ústava od týchto orgánov očakáva, že sa dohodnú. Postaviť si hlavu, a zablokovať takého úkony, „ak nebude po mojom“, je rozleptávaním podstaty demokratického usporiadania moci. To nie je nedokonalosť ústavy, ani systému vlády ľudu, ale nedokonalosť a sebectvo funkcionárov, ktorí chcú viac, než im z ich postavenia patrí. Teda väčšinou všetko.
Schopnosť dohodnúť sa a spolupracovať ohrozujú dve v súčasnosti veľmi silné tendencie: jednak politika založená na diskvalifikácii protivníka a jednak ideologická zadubenosť. Časti oboje. Pre politikov, ktorí vyhlasujú svojich súperov a rivalov za zločincov, by akákoľvek spolupráca s nimi podkopávala ich marketingovo čisté duše, a pre fanatických ideológov zas zradu princípov. Lenže čim viac sa takáto politika bude uplatňovať, tým menej sa bude dať v našej vlasti niečo reálne urobiť.
Takže ak má župan, primátor alebo starosta zastupiteľstvo zložené z poslancov, čo nie sú „jeho ľudia“, tak to nie je katastrofa, ale príležitosť ukázať, že ešte sme celkom nezabudli na to, čo je základom vlády ľudu. Práve takéto samosprávne jednotky sa môžu stať praktickou školou demokracie i pre celý náš rozhádaný štát.