Médiá a i mnohí občania sledujú politiku predovšetkým na úrovni vládnej a parlamentnej politiky. Napriek tomu skutočný život sa odohráva na konkrétnom území. V obciach, v mestách a v regiónoch. Preto orgány verejnej moci, ktoré spravujú toto bezprostredné dejisko našich každodenných starostí a verím, že i radostí, môžu často úroveň kvality nášho života ovplyvniť oveľa viac ako parlament a vláda. Preto by sa kresťanskí demokrati, ktorých hlavný politický subjekt, KDH, vypadol z najvyššej politickej ligy, mali teraz sústrediť na voľby do samosprávnych krajov. Je to skvelá príležitosť ako preukázať, že i ak dnes v takzvanej veľkej politike KDH nie je, kresťanskí demokrati chcú túto situáciu využiť na to, aby sa primkli bližšie k svojmu ľudu. Lebo župné orgány majú významné právomoci, či už v oblasti zdravotníctva, školstva, kultúry, alebo v sociálnej sfére, ale i v otázkach bezpečnosti a zvládania krízových situácií. Ony môžu ovplyvniť to, ako sa ľuďom v regiónoch bude dariť, ako sa im bude žiť, v mnohých prípadoch lepšie ako takzvaná veľká politika.
Župné voľby budú na jeseň budúceho roka. Zdalo by sa, že je dosť ešte času. Ale aby dopadli dobre, je treba už teraz pre to intenzívne pracovať. Predovšetkým by si kresťanskí demokrati mali ujasniť svoju volebnú stratégiu. Už pominuli časy, keď sa bolo možné spoľahnúť na kúzlo značky. Keď stačilo utvoriť konzorcium príbuzných značiek a spoľahnúť sa, že voliči aj tak nepoznajú väčšinu kandidátov, a preto budú krúžkovať podľa týchto značiek. Táto pohodlná stratégia je stále menej účinná. I voliči sa už zaujímajú o to, čo budú kandidáti, ktorým dajú svoje hlasy, naozaj robiť. Ak stále viac vo voľbách, kde sa to dá, volia aktivistov, a nie takzvané štandardné strany, tak je to preto, lebo štandardné strany zabudli na to, že to najdôležitejšie, čo by mali ponúknuť, je presne to, čo ponúkajú takzvaní aktivisti. Teda veci, ktoré sa dotýkajú konkrétneho života ľudí. To má oveľa vyššiu cenu, ako akákoľvek značka. A práve tu je príležitosť pre kresťanských demokratov, aby sa vrátili k tomu, čo dokázali v čase, keď ich štátna moc prenasledovala, keď nemali žiadnu stranu a žiadnu značku. A práve vtedy dokázali hovoriť hlasom občanov, ktorých vtedajšia moc zanedbávala. K tomuto sa treba vrátiť.
Volebný systém pre župné voľby (rovnako ako pre komunálne, ktoré budú o rok neskôr) pravda kladie pred kresťanských demokratov i otázku s kým by v tom mali spolupracovať. Základy tejto stratégie je potrebné klásť už teraz. Rok vopred. A tu je potrebné veľmi jasne ukázať, aké sú naše priority, čo je pre nás dôstojné a i čo nechceme.
Ak kritizujeme aroganciu moci vládnych strán na úrovni štátu, nemôžeme ísť s nimi ani na nižších úrovniach. Je to predsa ten istý svet, sú to tie isté strany a predstupuje sa pred tých istých voličov. Byť proti vláde na najvyššej úrovni a bratríčkovať sa so stranami, ktoré ju tvoria na úrovni krajov či obcí môže byť pre konkrétnych straníckych funkcionárov efektívne, ale pre voličov je to mätúce. Takáto stratégia by kresťanských demokratov k ľudu nepriblížila. Zostali by sme súčasťou onoho panského huncútstva, ktoré právom diskvalifikuje politiku v očiach národa.
Ale to sa týka aj prinajmenej dvoch opozičných politických strán. Jedna povalila vlastnú vládu tak, že sa z toho neľavicová časť politického spektra dodnes nespamätala a druhá rastie na negativizme, avšak nič konkrétne voličom neponúka. Z politiky robia ľúbivý verejný lynč, ale o skutočných problémoch národa prakticky nehovoria. Aká by bola možnosť sa s takýmito stranami na úrovni žúp, či neskôr obcí, primknúť bližšie k národu? Myslím, že postavenie mimoparlamentnej KDH s týmito nafúkanými opozičnými stranami na župnej kandidátke by bolo také, že by sme mohli presadiť len málo. Alebo skôr nič. To by bolo nedôstojné. Stratégiu konzorcia politických značiek ako bezpečného výťahu k funkciám pre anonymných kandidátov už treba poslať na politické smetisko!
Preto by kresťanskí demokrati mali radšej využiť rok, ktorý majú pred župnými voľbami k dispozícii na to, aby vyhľadávali aktívnych ľudí, spravodlivých a neohrozených bojovníkov za lepší život, a šli do bitky spolu s nimi. Či už títo ľudia budú organizovaní alebo nie, a v akom zoskupení, to nie je dôležité. V tom by sme mali odložiť akékoľvek predsudky a zábrany. Lebo spoločná orientácia na lepší život v regiónoch, na zápas s tým, čo na ich území tomu bráni, to má zmysel. Ľudský a i politický. To môže politike vrátiť jej lepší význam.
Len takto od gruntu možno budovať čosi, čo potom bude môcť priniesť dobré ovocie i na úrovni takzvanej vysokej politiky. Je to pre nás, pre kresťanských demokratov, i pre KDH, ale i pre naše regióny, veľká príležitosť začať robiť veci inak. Preniesť skutočnú verejnú moc bližšie k ľuďom tak, aby začali vnímať a cítiť, že je naozaj ich.