Svätý Otec na Luníku IX tiež pripomenul dôležitú výzvu, ktorú kedysi vo svojej programovej reči na hore zdôraznil už i Ten, ktorého tu na zemi dnes pápež zastupuje: “Počúvajme však, čo Ježiš hovorí v evanjeliu: ´Nesúďte´ (Mt 7,1). Evanjelium nesmieme prisladiť alebo zriediť. Nesúďte, hovorí nám Kristus. Koľkokrát naopak nielen hovoríme bez základu alebo z počutia, ale považujeme sa za spravodlivých, keď sme prísnymi sudcami ostatných. Zhovievaví k sebe, neoblomní k ostatným. Ako často sú súdy vlastne predsudky, ako často si to zamieňame! Slovami znetvorujeme krásu Božích detí, ktorými sú naši bratia. Nemožno redukovať realitu toho druhého na vlastné vopred pripravené modely, nemožno dávať ľudí do schém.” Ani František a ani Ježiš iste nemali na mysli ťažkú a zodpovednú prácu sudcov, ktorí v našich sporoch musia rozhodovať, aby sme sa celkom nezvlčili. V odkaze “nesúďte” však ide predovšetkým o mravné posudzovanie. Ako radi vidíme zlo u druhých! Na pozadí morálnych súdov ale spravidla býva pokrytecké farizejstvo. Alebo priamy mocenský záujem. Teda politika. Zlá politika, ktorá nechce spoločné dobro, ale dobro pre seba, pre svoju skupinu a tých druhých vykazuje niekam, kde nebudú zavadzať. V najhorších prípadoch do žalárov. Alebo i do geta, akým je tak trochu u nás Luník. Priveľa posudzujeme, i v našej politike, a málo dbáme o dobro všetkých.