Po slobode, druhým slovom, ktoré zdôraznil Svätý Otec vo svojom príhovore biskupom a kňazom, je tvorivosť. “Ste deťmi veľkej tradície. Vaša náboženská skúsenosť má pôvod v kázaní a v službe žiarivých osobností svätých Cyrila a Metoda. Oni nás učia, že evanjelizácia nie je nikdy jednoduchým opakovaním minulosti…Vymysleli nové jazyky na šírenie Evanjelia; boli tvoriví v pretlmočení kresťanského posolstva; boli tak blízko ľudu s ktorým sa stretali, že sa naučili rozprávať ich jazykom a prijali ich kultúru. Nepotrebuje toto isté aj dnešné Slovensko?” opýtal sa František. A pokračoval: “Zoči voči strate zmyslu pre Boha a radosti viery nepomôžu náreky; neosoží nám zabarikádovať sa v pevnosti obranného katolicizmu, súdiť a obviňovať zlý svet. Potrebujeme tvorivosť Evanjelia…Ak svojím kázaním a svojou pastoráciou už nedokážeme vojsť dnu bežnou cestou, snažme sa otvoriť iné priestory; skúsme inými cestami.” I toto je výzvou nielen pre tých, čo boli vtedy v katedrále. Všetok Boží ľud je povolaný, aby bol soľou zeme, kvasom, ktorý ju kultivuje zvnútra. I kresťanskí demokrati v politike. Aby sa nám to mohlo dariť, nesmieme ľpieť na zabehaných formách a hľadieť do minulosti. Musíme byť kreatívni.