“Chcete, aby prezident prijal demisiu členov vlády, čo sú predstaviteľmi strán, zastupujúcich skorumpovaný režim, ktorý je založený na vyciciavaní pracujúcich ľudí?” Takúto otázku by mohol na svojom FB účte položiť pred 73 rokmi vtedajší predseda vlády, keby vtedy jestvovali sociálne siete. Čo si myslíte, aké by asi dostal odpovede? Napokon skandujúce Staromestské námestie to dosť jasne naznačilo. Prezident Beneš tomu tlaku ustúpil, a z predstaviteľov “skorumpovaného, vykorisťovateľského, buržoázneho režimu” sa čoskoro stali zločinecké skupiny. Ľudia, ktorí ešte pred niekoľkými rokmi spolu s novodobými vládcami bojovali proti nacizmu, sa zrazu ocitli v celách českých a slovenských väzníc s gestapákmi a ďalšími vojnovými zločincami. A netrvalo dlho, a pribudli aj mnohí, čo to v roku 1948 spúšťali. Lebo revolúcia, založená na roznecovaní nenávisti vždy napokon požiera aj svoje vlastné deti. Dnešné výročie Februárových udalostí nie je iba pripomienkou tragických historických dejov. Malo by to byť i varovaním pre budúcnosť. Varovaním pred politikou, ktorá ženie ľudí v národe proti sebe. Varovaním pred kriminalizáciou odlišného presvedčenia, názorov a záujmov. Varovaním pred tým, ak vládna moc, z čo ako ušľachtilo znejúcich dôvodov, začne odoberať ľuďom slobodu. A to i ak sa to mnohým na sociálnych sieťach, alebo na Staromestskom námestí, alebo dokonca aj vo voľbách, môže páčiť.