Premýšľam trochu, čo napísať dnes k misii solúnskych bratov. Azda to, že posolstvo, ktoré potrebovali odovzdať našim predkom, chceli predovšetkým tlmočiť slovami, ktorým rozumel ľud. Pretože tu už boli takí, čo sa o to nestarali. A zrejme im to aj vyhovovalo. Stali sa tak tajomnou, exkluzívnou elitou, ktorá z toho odvodzovala legitimitu svojej moci nad ľudom. Nepotrebovali ho presvedčiť. I dnes máme takých wichingov, ktorí, aby získali moc, sa usilujú ľudí skôr oblafnúť a prekabátiť. Potrebujú len získať ich hlasy, a ani trochu sa nezaujímajú o to, či ľudia rozumejú tomu, čo oni naozaj chcú. Ba vlastne si to ani neželajú, aby im rozumeli. Elitárstvo je mocné. A podľa krátkozrakých svetských kritérií, i vtedy sa mohlo zdať, že bolo v podstate napokon úspešnejšie než ľudová misia solúnskych bratov. Ale po viac ako tisíc sto rokoch dnes všetci vieme, kto boli Cyril a Metod, ale sotva si už spomíname na pyšných pasovských elitných mužov. Pre národ je požehnaním stavať na pevných ľudových základoch. Ale býva to často beh na veľmi dlhú trať.