KDH bolo významnou stranou iba vtedy, keď stálo v čele hlavného zápasu, ktorý v spoločnosti prebiehal. Jeho zakladajúci členovia boli vlajkonosičmi slobody v dobe totality. V zápase proti autoritatívnej vláde Vladimíra Mečiara boli kresťanskí demokrati v prvej línii. Nezľakli sa, nenechali sa kúpiť a dokázali vytvoriť bázu pre spoluprácu širokého demokratického politického frontu. Spolu s SDKÚ stálo KDH i v popredí zápasu o návrat Slovenska do hlavného prúdu európskej politiky. Dnešné politické bojisko je samozrejme už iné. Zdanlivo to vyzerá, akoby tu stála na jednej strane nová, neskúsená a dosť samoľúba moc, ktorá uvrhla našu zem do chaosu, a na strane druhej je tu iba alternatíva návratu k ekonomicko-politickému kartelu, ktorý síce predstavoval vysoký stupeň usporiadanosti, ale v záujme úzkej skupiny novodobých feudálov. A práve tu by mohla a mala byť nová pozícia KDH. Ukázať voličovi, že tu jestvuje aj iná, demokratická, a pritom skúsená politická sila. Tá sa však nedá vybudovať bez námahy, potichu, v skrytosti a tak, že bude chcieť byť s každým za dobre. A že v súčasnom zápasu už nebude mať ambíciu byť na jeho čele. Veľmi si želám, aby KDH túto zástavu zdvihlo. Potom prídu aj percentá. Ale hlavne, bude to dobré pre našu vlasť.