Čítam knihu od skvelého, mladého ruského spisovateľa Michaila Zygara, žijúceho teraz v emigrácii, o tom, čo doviedlo dva veľké slovanské národy k bratovražednej vojne. O mýtoch, ktoré po stáročia utvárali vzťahy Rusov a Ukrajincov. A o tom, ako sa to mlelo po páde Sovietskeho zväzu, o konkrétnych ľuďoch zodpovedných za politické rozhodnutia a o mnohom, čomu my zvonka azda nie celkom rozumieme. Je to poučné nielen preto, aby sme lepšie videli do toho, čo vojne predchádzalo, ale aj, aby sme si uvedomovali, že politika plná nenávisti, klamstiev a korupcie môže spôsobiť krvavú tragédiu aj tam, kde by sme si ju pred pár rokmi azda ani nevedeli predstaviť. A aby sme si nemysleli, že je to vojna, ktorá sa nás netýka. Zygar nie je nad vecou. Sám sa cíti spoluzodpovedný za to, že je súčasťou kultúry, ktorá vo svojom národe už tristo päťdesiat rokov zasievala semená imperiálneho povedomia. Táto kniha je akoby jeho pokáním. Ale myslím si, že píše poctivo. Veľmi odporúčam. Volá sa to “Vojna a trest”.