Myslím si, že sa môžeme inšpirovať nemeckým príkladom. Nemecká kresťanská demokracia sa poučila z chýb, ktorých sa dopustila v období medzi dvoma svetovými vojnami. Boli to zásadné, koncepčné chyby a viedli dokonca k tomu, že pomohli Hitlerovi dostať sa k moci.
Po druhej svetovej vojne Konrad Adenauer, skúsený kresťanský demokrat, antifašista, múdry a odvážny muž uskutočnil zásadnú reformu tohto politického prúdu. Založil CDU ako nekonfesionálnu stranu, inšpirovanú kresťanským pohľadom na človeka a jeho spoločnosť, otvorenú však pre každého, kto si túto víziu dokáže ctiť. Vychádzal z toho, že demokratická spoločnosť stojí na základoch, ktoré sama od seba nie je schopná vytvoriť. Bez hodnôt ako je schopnosť spoľahnúť sa, dôverovať si, cítiť skutočnú zodpovednosť za svoje skutky, a to aj vtedy, ak by na ne nikto neprišiel (a ďalších), je demokracia krehká a chýba jej sebavedomie. Práve tieto ťažiskové životné hodnoty ponúka kultúra, ktorú spoluvytváralo po dve tisícročia v Európe kresťanstvo. Bez týchto základov demokratický štát nedokáže dobre spravovať spoločnosť a bude vždy hroziť, že sa premení na nebezpečnú šelmu. Nemci si to za Adenauerovho života užili mierou vrchovatou.
Preto hneď po porážke nacizmu obnovil kresťanskú demokraciu na oveľa otvorenejších a hlbších fundamentoch. A vytvoril tak čosi, čo malo myšlienku, líniu, a aj schopnosť konať. Vďaka tomu vyviedol roztrieskané Nemecko z obrovskej existenčnej a i morálnej katastrofy. Dokázal sa zmieriť so stáročným európskym rivalom a položiť tak základy mierového spolužitia v demokratickej Európe. Jeho CDU je i dodnes motorom nielen nemeckej, ale i európskej politiky. Základom tejto akcieschopnosti je sila, ktorá sa opiera o presvedčenie. Ale pozor! Nie túžba vnútiť ho druhým. Nemeckí kresťanskí demokrati za ostatných 75 rokov mali často rozhodujúci podiel na moci. Ale nikdy, ani raz sa nestalo, že by sa pokúsili túto svoju moc zneužiť na to, aby ľuďom prikazovali to, čo musí byť vecou slobodného rozhodnutia. Inak by to totiž práve pre tých ľudí aj tak nemalo žiadnu cenu. A politickú formáciu by to v pluralitnej spoločnosti oberalo o jej dôveryhodnosť. O takú, nekonfesionálnu, otvorenú a veľkorysú kresťanskú demokraciu mi ide aj u nás na Slovensku. Aj v mojom KDH.