Neviem, či sa tento môj príspevok dostane k pani prezidentke Zuzane Čaputovej, ale chcel by som ju povzbudiť, aby sa uchádzala aj o druhé volebné obdobie. Viem, že čas, keď to bude potrebné povedať je treba veľmi starostlivo a citlivo zvážiť, ale ten deň sa nezadržateľne blíži. A súvisí aj s parlamentnými voľbami. Pretože nimi začne najdôležitejší zápas o moc nad Slovenskom od novembrových dní roku 1989. O to, či sa naša vlasť udrží ako súčasť západnej civilizácie a či si udrží svoju slobodu. V septembri sa rozhodne o zákonodarnej a vládnej moci a v marci o hlave štátu. Tým sa ten zápas o Slovensko zavŕší.
Zuzana Čaputová počas svojho mandátu jasne preukázala, na ktorej strane našej spoločenskej barikády stojí. Samozrejme, že mnohí ju nemajú radi. Samozrejme, že sa ju usilujú diskreditovať, spochybniť, znechutiť a odradiť od toho, aby pokračovala. Je logické, že ľuďom, ktorí chcú Slovensko, ktoré nebude súčasťou západného sveta, prekáža. Neznášajú ju z princípu. A pridávajú sa k nim rozliční estéti a politickí amatéri i z našej strany barikády, ktorí si neuvedomujú o čo ide, alebo ambície svojich politických zoskupení, či vlastné uprednostňujú natoľko, že nevidia aký zásadný mocenský boj v tomto čase na Slovensku prebieha.
Budem preto presviedčať aj mojich priateľov v KDH, aby neplietli hlavy našim voličom nejakým vlastným kandidátom pre prvé kolo. Ľudia v politike menej skúsení si niekedy myslia, že aj keď prehrá, aspoň sa zviditeľní. Ale, priatelia, prehra je napokon vždy len prehra a bolí. A tu ide o oveľa viac. Boj o Grassalkovičov palác nie je súťažou krásy. I keď, ako chlap si myslím, že ani v tom by naša prezidentka neobstála zle. (Moja žena mi to iste odpustí, lebo ju má rada.) Hlavne však nezabudnime, že ide o to, aké a čie bude Slovensko. Zuzana Čaputová nás dôstojne zastupuje nielen v Bruseli, v Londýna alebo vo Washingtone, ale aj vo Vatikáne. Je dnes symbolom našej príslušnosti k civilizácii Západu. Do zápasov, ktoré nás v budúcich rokoch čakajú, ju budeme veľmi potrebovať. Nebojte sa, pani prezidentka! Som presvedčený, že máme na to, aby sme spoločne obstáli.