Píšem v týchto dňoch o princípoch. Nekomentujem príliš to, čo sa deje, pretože aj tak nám nezostáva už nič, len počkať, ako sa to vyvinie. Strany, ktoré vládli v minulom období sa rozhádali, stratili ústavnú, a potom aj jednoduchú väčšinu. Po voľbách síce ešte matematicky celkom neprehrali, ale už nedokázali získať politickú iniciatívu. Musíme sa pripraviť na novú situáciu, a práve vtedy sú princípy dôležité. Podaktorí z vás, milí priatelia, by ste však chceli, aby som písal jednoznačnejšie. Aby bolo jasne vidno, kto sú “naši” a kto sú “Nemci”. (Tak, ako keď sme sa my, povojnová generácia, hrávali na vojakov.) Lenže princípy nie sú stereotypy. Princípy sú dôležité, v politike aj v osobnom živote, stereotypy nás zavádzajú do trajektórií, ktoré skôr, či neskôr prestanú zodpovedať životu. Lenže často o princípoch hovoria pragmatici, ktorí ich považujú len za marketingovú kulisu reálnej politiky. A zavádzajú svojich fanúšikov do zdanlivo neprestupiteľných stereotypov. Nie raz som sa v najvyššej politike zrazil s tými, ktorí sa tvárili, že im ide o to, v čo som úprimne veril aj ja, a napokon sme si neporozumeli, lebo ja som to chcel naozaj. Preto píšem o princípoch, lebo sa začína nová etapa. A upozorňujem dopredu, že to, čomu verím, podľa toho chcem žiť. Nie podľa stereotypov, ktoré vyhovujú technikom moci.