Prelistoval som si programové vyhlásenie Ficovej vlády. Ešte ho budem študovať podrobnejšie. Ale z prvého prečítania chcem povedať dve veci. Po prvé, je to vcelku profesionálny a zrozumiteľný text. Je z neho jasné, aké Slovensko vláda chce. A to je tá druhá, pre mňa najdôležitejšia poznámka. Z vládneho programu je zreteľne vidieť, že tí, čo ho idú realizovať, nemajú radi otvorenú spoločnosť. Vlastne to nie je ani žiadnym prekvapením. Ako je však možné, že tridsaťštyri rokov po tom, čo sa česká a slovenská spoločnosť vymanila z uzavretosti, sa do nej akoby mentálne, a čiastočne i režimovo, ide zasa vracať? A to na základe rozhodnutia v demokratických a slobodných voľbách! Myslím si, že jednou z hlavných príčin bolo nastavenie vlády, ale i celkovej verejnej diskusie po voľbách v roku 2020. Tam, kde bola potrebná veľkorysosť a hľadanie spoločnej budúcnosti, sa všade hľadali nepriatelia, ktorých bolo treba odstrániť. Je to starý problém revolúcií, čo prebiehali s ušľachtilými a oslobodzujúcimi heslami, ale ktorých sa napokon zmocnili jakobíni. Otvorená spoločnosť, ktorá nedokáže uniesť i tých, čo ju nemajú radi, či dokonca, čo ich chce zatvárať, napokon vždy prestane byť dôveryhodnou. Zamat našej revolúcie pred troma desaťročiami nebol jej slabosťou, ale bol výsledkom dôslednosti ideálov, v mene ktorých táto premena spoločnosti prebehla. Musíme sa k tejto dôslednosti vrátiť. Až potom sa nám podarí nepriateľov otvorenej spoločnosti znovu poraziť. Ale politicky, pretože máme lepšiu víziu. Poraziť ich tak, aby sme si podobne, ako v športe, mohli potom podať ruky. Lebo žijeme v spoločnom svete.