František dlhodobo trpezlivo bojuje proti tomu, aby sme si nikto nenamýšľali, že máme z nejakých dôvodov väčšiu hodnotu, ako iní ľudia. Proti tomu, aby sme kohokoľvek, a to bez ohľadu na spôsob života, ktorý azda i vlastnou vinou vedie, bez ohľadu na rozdiely, či už prirodzené, alebo nadobudnuté, vykázali niekam, kde nám nebude zavadzať. Myslím si, že preto si Svätý Otec želal navštíviť košické sídlisko Luník IX. A akiste trafil dobre, lebo tento jeho zámer sa stal už pred jeho príchodom na Slovensko predmetom polemiky. Spolužitie Rómov s väčšinovým obyvateľstvom na našom území sa po stáročia vyvíjalo, a tak, ako život každého spoločenstva, ktoré pozostáva z ľudí rozličnej mentality, má svoje úskalia a problémy. Pápež nám ich sme samozrejme neprišiel riešiť. Prišiel však pripomenúť, že sme všetci deťmi jedného Otca. Azda i preto využil svoj príhovor na kontroverznom Luníku IX. na to, aby predniesol niekoľko posolstiev, mimoriadne významných nielen pre spolužitie Rómov a Slovákov, ale pre dnešný svet. “Pán nás vidí spolu. Všetkých…” povedal hneď v úvode prvé a základné. A vzápätí rozšíril kontext tejto myšlienky ďaleko nad horizont košického sídliska: “A túži po tom, aby sa celé ľudstvo stalo univerzálnou rodinou.” Pre kresťanstvom inšpirovanú politiku je to zásadná výzva.