Spôsob, akým prežívame nedeľu je podľa mňa viac vecou našej kultúry, než politickou, či náboženskou otázkou. Keď sa po roku 1989 otvorili hranice, a u nás sa zrazu vyrojilo mnoho dravých podnikateľov, ktorí potrebovali zarábať stále, aj v nedeľu, otvorili sa obchody a kadečo iné, vtedy som si rád zašiel k susedom do Hainburgu, kde v nedeľu vládol pokoj. Ale ani u nás sa v tento deň zväčša mestami a dedinami nenesie hlas cirkulárov ani kosačiek na trávu. Čím ďalej však zájdeme smerom na Balkán, tým väčší rámus, tým viac otvorených obchodov, a to nielen v nedeľu, ale aj v noci. Nábožensky bol siedmy deň prísnym dňom, v ktorom nesmeli vykonávať skoro žiadnu činnosť, pre synov Izraela. Pre nich to bola sobota. Ale práve Zakladateľ kresťanstva sa s nimi kvôli tomu dostal do konfliktu a celkom oslobodzujúco vyhlásil, že sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu (Mk 2,27). Ja mám síce oveľa radšej kultúru pokojnej nedele, než tú balkánsku, nie však z dogmatických dôvodov. A v politike dnes zúri celkom iný zápas.