Teším sa, že Európska únia sa prestáva správať ako úradnícky koordinátor rôznorodých záujmov pluralitného života jej členských štátov a začína reagovať na základnú povinnosť, ktorú očakávame od nositeľa verejnej moci. Konečne hľadá konkrétne kroky, ktoré zvýšia bezpečnosť európskych občanov. Všetko ostatné si totiž v pomeroch súčasného sveta dokážu zaopatriť i demokratické členské štáty samé a slobodní ľudia aj bez verejnej moci na nadnárodnej úrovni. A som rád, že tento dej presahuje rámec Únie a o bezpečnosť nášho kontinentu majú rovnaký záujem aj ďalšie, nečlenské štáty. Teraz sa začína budovať skutočná politická váha Európy. A do tretice som rád aj tomu, že to napokon podporil aj náš premiér Róbert Fico. Zostať mimo tohto politického vývoja by bolo pre Slovensko existenčne zničujúce. Oceňujem hlavne to, že Fico napokon nezostal na jednej vlne s Orbanom, ktorý so svojim uhorským snom „trikrát nie Trianonu“ hrá v úplne inej hre.