
Po vyše tridsiatich piatich rokoch v rozličných úrovniach politiky a po skúsenostiach s tým, čo je na tejto ľudskej činnosti fascinujúce a pekné, ale aj zákerné a nebezpečné sa mi žiada napísať pár slov o tom, ako by sme sa v nej mali správať my, čo sme uverili Kristovmu posolstvu a považujeme ho pre svoj život za zásadne dôležité. Vychádzajúc z tohto postoja a z toho, čo som mal možnosť v politike zažiť, som presvedčený, že my kresťania by sme mali do verejného života prinášať predovšetkým štyri dôležité hodnoty.
Po prvé je to súcit milosrdného Samaritána, ktorý pri pohľade na zraneného človeka neodvráti zrak, pretože naňho nemá čas alebo chuť. Bez súcitu sa stáva spoločnosť neľudskou. Nezabudnime, že pri poslednom súde sa nás nebudú pýtať, čo sme dali do ústavy, ale či sme dali hladnému jesť.
Po druhé je to schopnosť odpustiť, zabudnúť na to, ako nás niekedy urazili, či čo nám urobili druhí. Ak sa tejto veľkodušnosti nepriučíme, ak sa k tomu niekedy aj sami seba neprinútime, tak tu s najväčšou pravdepodobnosťou nebude nikto iný, kto by dokázal zastaviť bratovražednú špirálu politiky, ktorú živí túžba po pomste.
Po tretie je to rešpekt pred slobodnou vôľou človeka. Volať po tom, aby sme mali slobodu predovšetkým my, to je ľahké a robí to každý. Ale mať úctu voči slobode aj toho, kto sa správa inak ako sa to páči nám, to chce veľkú vnútornú silu. Ale práve takúto slobodnú vôľu rešpektuje aj náš Stvoriteľ. A slobodná spoločnosť by bez nej nebola slobodnou.
A napokon po štvrté je to odvaha. Nie silné reči, ale my, kresťania by sme mali byť pripravení za svoj súcit, za veľkorysosť odpúšťania a za slobodu pre každého niesť kožu na trh. Odvahu preukázali Kristovi učeníci počas prenasledovania za komunizmu, s odvahou sme v deväťdesiatich rokoch stáli v čele zápasu za slobodu aj tam, kde iní taktizovali a odvahu, politickú i čisto ľudskú, potrebujeme v zápase o lepší svet vždy. Vieme, o čo sa pri tom môžeme smelo oprieť. A môžeme v tom pomôcť aj tým, čo nevedia.
S týmto som kedysi do politiky vstupoval a som presvedčený, že toto od nás, kresťanov naši blížni v tomto národe i v tomto svete potrebujú. Blahej pamäti pápež František vo svojom knižnom rozhovore o spoločnosti a politike sa veľmi zasadzoval za to, aby sa i dnešní Ježišovi učeníci v tomto svete angažovali. Bol aj za to, aby existovali strany, ktoré nesú veľké kresťanské hodnoty, ktoré prospievajú ľudstvu. „Ale strana len pre kresťanov, len pre katolíkov, to nie,“ povedal. „To je vždycky pohroma,“ dodal.
