Myslím si, že na Deň ľudských práv si v demokratickej spoločnosti je dosť dôležité uvedomiť, že aj keď náš režim základné práva a slobody v ústave, v zákonoch a v zásade i v praxi chráni, sme to teraz predovšetkým my, voliči, kto rozhodujeme o tom, či to tak v budúcnosti aj zostane. Hlavne sa musíme stále učiť, že nejde iba o to, aby sme sa dožadovali každý svojich vlastných práv, ale musíme byť schopní dožičiť tieto práva aj našim politickým a občianskym súperom. Ľudskú dôstojnosť a základné práva musíme rešpektovať i u tých, koho považujeme za hriešnikov. Ak sa to nenaučíme, mentálne už pripravujeme príchod niekoho, kto na základné práva a slobody siahne a nájde si na to možno i celkom logicky vyzerajúci dôvod. Vždy sa taký dá nájsť. Kým kým sa to bude týkať tých, u ktorých nám to nebude prekážať, tak sa to mnohým z nás azda bude aj páčiť. Keď sa to dotkne nás, a všetkých, potom už môže byť neskoro. Uvažujme o tom v deň výročia, keď bola prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv!