V prvom rade potrebujeme mentálnu odolnosť

Strašia. Stalo sa to základom súčasnej politiky. Najskôr vystrašiť voličov, a potom sa prezentovať, ako ich záchranca. Jedni strašia, že sa tu ide rozkladať štát, druhí zas, že tu odstraňujú demokratický režim. Samozrejme tomu rozumiem. Rozhlasové vystúpenie Alberta Schweizera v máji 1957 proti skúšam jadrových zbraní vystrašilo v Nemecku 70% občanov. Bolo to v čase, keď už mali atómovú bombu aj Rusi, a veľkú prevahu v konvenčných zbraniach. Američania sa vtedy rozhodli v Západnom Nemecku rozmiestniť jadrové hlavice. Socialisti chceli vystrašenú verejnú mienku okamžite využiť proti vládnucej CDU. Predseda kresťanských demokratov Adenauer sa k tomu vtedy postavil veľmi pokojne: „Teraz ide o boj proti strachu. Strach sa musí vyhnať ešte väčším strachom.“ Podarilo sa mu to a voľby potom vyhral. Ale aj keď som starého pána vždy obdivoval, v tomto vidím veci inak. Zastrašovanie nie je prezieravou politikou. Ľudí treba viesť k odvahe a k odolnosti. Lebo vždy budú prichádzať správy, a nastanú udalosti, ktoré majú potenciál ľud znepokojiť. Voči tomu treba budovať hlavne mentálnu odolnosť. Nedávno som si kúpil knihu o Gustávovi Valachovi, hercovi, ktorého nikto nikdy nezlomil. Ešte som ju nestihol prečítať, ale už jej názov hlása niečo, čo je veľmi dôležité a potrebujeme to aj dnes: „Neposeremos“.