Rozhodnutie českej vlády prerušiť pravidelné medzivládne česko-slovenské konzultácie ma neteší. Nie som priateľom politiky “čím horšie, tým lepšie”, ak nevládneme my. Ide mi o to, aby naša spoločná domovina v búrkach časov obstála so cťou a podľa možnosti za minimálnych obetí. Je podľa mňa veľkým omylom, bitkou typickou pre starý, bipolárny svet, myslieť si, že ak niekomu hrozí izolácia, tak sa dá donútiť k tomu, aby zmenil svoju politiku. Nedá sa. Je nová doba, multilaterálna, a ak s niekým hocikto prestane komunikovať, tak si ten proste nájde iného partnera. V našom prípade Fico nemusí chodiť ďaleko. Tento týždeň som už raz použil termín “neouhorskí politici”. Tento región, v ktorom žijú naše národy, veľa iných alternatív neponúka. Ak nebude iná, tak by sa mohlo stať, že našej vláde zostane ako relevantný partner na debatu iba muž, pre ktorého bola Trianonská dohoda (to je tá, čo v roku 1920 vytýčila naše hranice s Maďarskom) iba epizódou v tisícročnej histórii Uhorska.
Myslím si, že vedenie KDH by teraz mohlo našej vlasti veľmi pomôcť. Pre Slovensko by bolo veľmi užitočné, keby čo najskôr kontaktovalo svojich politických partnerov v Českej republike. Chýbajúce medzivládne konzultácie s Čechmi by tak mohli nahradiť konzultáciami parlamentných strán, ktoré zdieľajú rovnaké hodnoty. KDH ich má hneď dve: KDÚ-ČSL a podľa mňa aj ODS. Iné naše opozičné strany takýchto hodnotovo blízkych partnerov nemajú. Je čas, aby kresťanskí demokrati prevzali iniciatívu a spoločne s našimi českými partnermi bránili civilizáciu, ktorá vyrástla zo západného kresťanstva. A tým aj pozíciu Slovenska. A možno sa tiež ukáže, že naše postoje v čase, keď sa rozpadal spoločný štát Čechov a Slovákov, hoci nám vtedy asi dosť uškodili, boli z dlhodobého hľadiska veľmi prezieravé.