V nedeľu sa chcem obvykle trochu zamyslieť nad tým, že nielen chlebom je človek živý. Osobitne rád zvyknem písať o tom úžasnom Františkovom projekte synodálnej Cirkvi. O tom, ako by sme sa mali učiť, i napriek našim rozličným predstavám i záujmom. kráčať životom spolu. A prinášať tak ľuďom v našej domovine oslobodzujúce posolstvo muža, ktorý za nás pred necelými dvoma tisícročiami položil život. Lenže ako mám o tom písať tu na Slovensku presvedčivo, keď ako kresťania a demokrati nevieme (či nechceme) ani pred tak zásadnými voľbami, aké nás čakajú teraz, ísť spolu? Je mi z toho smutno.