S pýchou a kádrovaním sa ďaleko nedostaneme

Ešte pár slov k tej zajtrajšej tribúne. Rozmohla sa tu taká elitárska maniera, že sa tu pozvaní hostia začali medzi sebou kádrovať. Ba čo viac, vyhlasujú, že keby sa vyskytli na rovnakom pódiu s niekým, koho za niečo odsudzujú, tak by to tým podľa nich legitimizovali. Čo je toto za pýcha, milí priatelia!? Kto už je tu taká božská autorita, že len jeho prítomnosť na rovnakom mieste s niekým druhým by relativizovala jeho hriechy? A napokon, kto z nás je tu bez hriechu, nech prvý hodí kameň, poznáme z biblického textu. A vtedy ešte i tí farizeji vo svojom srdci uznali, že takí nie sú, lebo nehodili.

Myslím si, že oveľa správnejšie by bolo, keby sme boli otvorení pre každého, s kým chceme niečo dobré urobiť. Alebo si aspoň pripomenúť, čo dobré sa stalo. Napríklad 17. novembra. Kádrovanie ľudí nám pri takýchto príležitostiach nielenže neprináleží, ale je to aj nemúdre z praktického hľadiska. Zavierajú sa ním dvere pre možnú, a možno veľmi potrebnú spoluprácu. A veru v demokracii sa bez spolupráce nedá dosiahnuť nič. Nechajme mravné súdy na Toho, kto vidí do srdca ľudí! A verme, že bude milosrdnejší, než sme my.