Mnohým sa dlhodobo nepáči, že v dôležitých veciach často Európska únia vajatá. Čaká na konsenzus 27 krajín, z ktorých každá má nohu medzi dverami. Nemá vraj kto jasne sformulovať zámer, a povedať otvorene dopredu i cenu, ktorú budú musieť krajiny Únie priniesť, ak spoločný zámer nebudú akceptovať. Tí, čo takto zmýšľajú, často potom vravia, že Únii chýba líder.
Ak sa ale niekto nájde, a začne o spoločnom európskom záujme hovoriť, a to i o tom, že to nikdy nemôže byť zadarmo, a začne sa tak správať, znovu sa to nepáči presne tým istým ľuďom. A viete prečo? Lebo im to podsúva propaganda mocností, ktoré chcú slabú a akcieneschopnú Európu. Musime si ujasniť, či nám chýba líderstvo, alebo či nám naopak liderstvo vadí. Oboje naraz sa nedá.
Štát, ktorý vkladá do spoločných nákladov politiky Únie najviac, predsa celkom legitímne požaduje, aby sa na týchto výdajoch primerane podieľali aj tie krajiny, ktoré nesú spoločné bremeno podstatne menším dielom. Inak z partie postupne vypadnú. To nie je vydieranie. Tak to v živote beží.