Prezident Pellegrini sa vyjadril, že nebuduje druhé centrum moci. Obhajoval tak svoje rozhodnutie nevymenovať navrhovaného človeka na ministra. Myslím si, že v nás stále ešte kdesi v kútiku našej pamäte pletie normalizačná propaganda, ktorá činnosť reformných komunistov v roku 1968 nazývala budovaním druhého centra moci. Vyplývalo to z centralistickej koncepcie, podľa ktorej má byť moc v štáte kontrolovaná z jedného centra.
Lenže v demokracii žiadne centrum moci nejestvuje. V demokracii má byť moc rozdelená. Je to zatiaľ to najlepšie, čo ľudstvo vymyslelo, aby predchádzalo jej zneužívaniu.
Ide o to, aby to naozaj fungovalo. Uvidíme teraz v Amerike. Čakajú ju dva roky veľkého zápasu medzi výkonnou mocou a kongresom. Vždy jestvuje nebezpečenstvo, že napriek ústavnému rozdeleniu, si tá časť mocenského aparátu, ktorá má v rukách pištole a peniaze, strhne všetko na seba.
Takže je dobre, ak sa aj u nás priamo volený prezident odhodlal rozhodnúť sa tak, ako mu to jeho ústavný priestor umožňuje. A bolo by dobre, keby aj ústavný súd zobral do úvahy to, že by bolo v rozpore s jeho ľudovým mandátom, keby mal byť iba slepým vykonávateľom návrhov ktoréhokoľvek iného orgánu štátu. Nejakého „centra moci“. To sme už zažili a v Novembri 89 sme sa toho, dúfam nadobro, zbavili.