Na sviatok práce, ktorý je tiež spomienkou na svätého Jozefa – robotníka, sa mi žiada napísať pár slov k tomu, čo robí a čo by malo robiť KDH v oblasti hospodárskej politiky. Politická formácia, ktorá chce meniť svoju krajinu by v tom mala mať jasno. KDH vo svojej najnovšej iniciatíve na túto tému hovorí, že “prinesieme také prístupy, ktoré ho (hospodárstvo krajiny) ochránia a pomôžu mu rásť. Podporíme malé a stredné podniky, služby a cestovný ruch. V dobe rastúcej automatizácie a robotizácie procesov podporíme systematickú rekvalifikáciu pracovníkov.” A ešte, že podporí striebornú ekonomiku. Nie je to trochu málo? V dobe, keď je národné hospodárstvo v dôsledku pandémie rozbité, potrebujeme strhujúcu víziu. Potrebujeme stratégiu, ako z tejto situácie náš ľud chceme vyviesť, a pritom chrániť tak slobodu, ako aj dôstojnosť každého človeka. Je to náročná úloha hľadať cestu medzi liberálnym individualizmom a socialistickým kolektivizmom. Tak ako kedysi nemeckí kresťanskí demokrati vo svojej rozbitej krajine po vojne vytýčili program sociálneho trhového hospodárstva, vyhrali s ním voľby, a hlavne vyviedli svoj národ z katastrofálnej biedy. To nie je práca pre politický marketing, ale pre skúsených, tvorivých a odvážnych politikov a národohospodárov.