Dôstojnosť, s ktorou znášali naši otcovia diskrimináciu a prenasledovania za svoje presvedčenie sa v KDH stala súčasťou jeho DNA. Pamätám sa, ako neľúbo sme niesli, keď sa náš prvý predseda, vtedy naozaj úctyhodný muž, raz o svojom politickom oponentovi vyjadril, že “pindá”. To nám nesvedčalo. Zo slovenského verejného života sa v podenkovom úsilí priblížiť sa voličom zmysel pre dôstojnosť úplne vytratil. Dnešný politik, namiesto toho, aby sa usiloval pozdvihnúť a kultivovať i primitíva, jeho spôsoby často radšej preberá. Maniere takých politických klaunov potom transformujú verejný život na cirkusovú scénu. A keď zistia, že si ich ľud neváži, že sa im smeje, tak si chcú vydobyť rešpekt napínaním svalov a zastrašovaním politických súperov. Lenže takto sa život v našej vlasti nestane dôstojnejším. Ani “sranda” každý večer v televíznych novinách a ani plné “basy” neurobia život ľudu dôstojnejším a Slovensko kultúrne vyspelejšou a rešpektovanou spoločnosťou. Preto dôstojnosť, ktorá je v samotných základoch našej strany je čosi, čo nám dnes v našej vlasti ozaj chýba. Lenže ono ju bude potrebné prebudiť a oživiť i v samotnom KDH a mať odvahu a silu veslovať mocne proti prúdu. Som však presvedčený, že sa to dá, a že by to mohlo prispieť k zmene atmosféry našich vzťahov v spoločnosti. Tentoraz k lepšiemu.