O posolstvách pápeža Františka Slovensku a zo Slovenska Európe, svetu a Cirkvi, budeme ešte dlho premýšľať, analyzovať ich, a chcem veriť, že nás urobia lepšími.
Z tých včerajších jeho slov a gest som ako syn starobylého národa, a zároveň občan celkom mladého európskeho štátu, osobitne vnímal tie, ktoré boli pozvaním našich dejín, aby sa stali posolstvom pokoja v srdci Európy. František spomenul symbol nášho bratstva so slovanskými národmi a zdôraznil potrebu bratstva, tak naliehavú práve teraz pri projektovaní obnovy Európskej únie. “Kým na rôznych frontoch pokračujú boje o nadvládu, nech táto krajina naďalej potvrdzuje svoje posolstvo integrácie a pokoja a Európa nech sa vyznačuje solidaritou prekračujúcou jej hranice, ktorá by ju mohla dostať späť do centra dejín,” odkázal nám včera pápež v záhrade, ktorú sme ako deti nazývali Pinkáč. Uvažujme o tom, k čomu nás to vlastne vyzýva!
Okrem toho, ako príslušníka najväčšej kresťanskej Cirkvi s dvojtisícročnou tradíciou ma oslovili Františkove slová o oslobodzujúcom pôsobení evanjelia. Aby sme ale zakúsili a i druhým dokázali ponúkať tento blahodarný zážitok odvahy bojovať nielen o vonkajšiu slobodu, ale aj o tú vnútornú, potrebujeme podľa slov pápeža pristupovať k tomuto oslobodzujúcemu evanjeliu tvorivo a v dialógu so všetkými. Potrebujeme znovu to nadšenie, na ktoré sa František pýtal ešte večer predtým na nunciatúre!
A napokon, ako kresťanský demokrat som včera podvečer s pohnutím počúval svedectvá obetí a príhovor pápeža o tom, ako sa i ušľachtilé heslá môžu stať zámienkou na presadzovanie agresívnych ideológií, ktoré ich potom diskvalifikujú a vedú k obrovským ľudským tragédiám. Už to nikdy nedopustime!