“Na tomto Hrade vládli českí králi samostatnému štátu a určovali často dejiny Európy. Tu na tomto Hrade sa ale nikdy neustupovalo. Mali sme sa brániť. Ustúpili sme sami. Budúca generácia nás odsúdi, že sme svoje kraje odovzdali bez boja. V čom má národ vidieť silu a v čo má veriť, keď sme mu vzali armádu, ktorá bez výstrelu opúšťa pozície? K tej cudzej zbabelosti pripájame vlastnú zbabelosť. Je pravda, že iní zradili nás, ale my sa dopúšťame zrady sami na sebe.” Tieto slová v noci na dnes pred 83 rokmi vyriekol poslanec Rašín na schôdzke predstaviteľov československého verejného života s prezidentom Benešom. Politickí predátori tej doby sa rozhodli pre agresiu a spojenci nás deň predtým opustili. O nás bez nás. Politickí lídri obete, teda Československa, sa vtedy museli rýchlo rozhodnúť. Bola to noc, ktorá ale mala ukázať vnútornú silu našej politickej reprezentácie. Nie nepodobnej tej, ktorú máme i v súčasnosti. Takej, v ktorej si každý stráži len svoje záujmy a nikto nehľadí na to, že tu jestvuje i niečo, čo by sme mali budovať, chrániť a brániť spoločne. A aspoň občas byť pripravení správať sa statočne. Mníchov je varovaním pre politickú mentalitu i dnes.