Československí komunisti pred voľbami v roku 1946 nepovedali čestne, že ak vyhrajú, tak možnosť, aby si voliči mohli vyberať medzi rozličnými politickými stranami, natrvalo odstránia. Nehovorili vopred o procesoch s politickými súpermi. Mnoho ich vtedajších voličov im naivne odovzdalo hlas, lebo si mysleli, že práve oni budú strážcami našej slobody. Zrejme si dostatočne neprečítali, čo písali Marx a Lenin. A čo hovoril a robil Stalin. Alebo to podcenili. A potom sa už nestačili čudovať, keď dva roky po voľbách uchvátili komunisti všetku moc v štáte a nastolili diktatúru. Je užitočné si toto pri príležitosti blížiaceho sa výročia udalostí z februára 1948 pripomenúť. A nepodceniť paralely, ktoré prináša táto doba. Pretože ideologická ofenzíva proti liberálnej demokracii i v dnešnom svete nie je nič iného, ako zakrývanie skutočného zámeru reálnu politickú slobodu „nevyspytateľným“ voličom znovu odňať. A ako vtedy, i dnes, nie je to iba politické prekáranie sa na našom bezpečnom domácom piesku. O dvoje hranice na východ postupujú smerom k nám s touto ideológiou aj tanky. Preto je pre nás tak dôležité stáť na strane Ukrajiny a nenechať sa zatiahnuť do tej ideologickej vojny proti liberalizmu. Ono to všetko bohužiaľ dosť súvisí.