Viem veľmi dobre, čo je to politický boj. A musím sa priznať, že keby som sa nebol v ňom cítil dobre, nikdy by som nebol býval vstúpil do politiky. Viem, že osobitne v demokracii, dnešný súper môže byť zajtra mojim spojencom, a aj naopak. Znesiem veľa, a preto ma nijako nevyvedú z miery ani brutálne politické kroky. Sám nie som ich priaznivcom, ale viem, že k politike oddávna patria. Ale pri nich platí, „na hrubé vrece, hrubá záplata“. Sú však v našej histórii politické rozhodnutia, za ktoré sa ako príslušník tohto národa hanbím. Takými boli rozhodnutia, keď sa naši politickí predkovia rozhodli kolaborovať s Hitlerom, a neskôr so Stalinom, či s Brežnevom. A presne takým hanebným politickým postojom je aj dnešné uznesenie parlamentu, ktorým sa zakazuje brániť vrahom na Ukrajine vraždiť. Oceňujem, že prezident sa rozhodol nevypísať o takomto svinstve referendum. Som zvedavý, čo budú dnešné poslankyne a poslanci, ktorí za takú nemravnosť hlasovali, hovoriť, keď sa Ukrajina ubráni. Lebo Ukrajinci, zapíšte si to za uši zlatí naši quslingovia, to sú inakší bojovníci! Tí sa len tak nepoddajú. Ja si síce osobne pomstu nikdy neželám, ale logika krvavých dejov býva neúprosná: potom sa nedivte, ak raz na to vaše dnešné zákerné vrece príde aj tomu zodpovedajúca záplata!